Aký je Váš názor na rozhovor s prof. Bucom o ASIA syndróme, ktorý bol uverejnený v časopise Dieťa 9/2013?

Jana:

Aký je váš názor na rozhovor pod názvom “K očkovaniu sa treba postaviť realisticky, o prídavných látkach vo vakcínach treba objektívne hovoriť” s imunológom prof. Milanom Bucom, MD, PhD., prednostom Imunologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a predsedom Slovenskej imunologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied, uverejnený v časopise Dieťa 9/2013, v ktorom hovorí o ASIA syndróme (z angl. Autoimmune/inflammatory syndrome induced by adjuvants – autoimunitný/zápalový syndróm vyvolaný adjuvanciami) v súvislosti s adjuvanciami používanými vo vakcínach, v ktorom okrem iného hovorí: “Dlhé roky sa myslelo a boli sme o tom presvedčení, že vakcinácia je úplne bezpečná. Žiaľ, postupne sa objavovali správy, že vakcíny môžu navodiť tvorbu autoprotilátok (protilátky proti vlastným zložkám tela), záhadné zápalové stavy a aj zjavné autoimunitné choroby? Dokázalo sa, že vývoj uvedených postvakcinačných komplikácií spôsobujú adjuvanciá, ktoré tieto vakcíny obsahovali (v medicíne sa v súčasnosti ako adjuvanciá používajú najčastejšie soli hliníka či skvalén – pozn. red. skvalén je prírodná organická zlúčenina, komerčne sa získava z rybieho tuku, nachádza sa v oleji zo žraločej pečene, ale aj v rastlinných zdrojoch, napríklad v semienkach láskavca).

MUDr. Ingrid Urbančíková, MPH:

Dobrý deň prajem, môj osobný názor na tento rozhovor je jednoznačný. Pán profesor je uznávaný odborník a vážený človek, ktorý urobil veľmi veľa pre imunológiu, nielen na poli skúmania autoimunitných chorôb. Ja vnímam tento rozhovor ako manipuláciu s cieľom využiť jeho status v prospech propagácie cudzích myšlienok. Pýtali ste sa na môj názor, tak ho musím napísať. Teraz zdôvodnenie, ako som k nemu dospela. Neverím totiž, že by pán profesor napísal takúto vetu: “Dlhé roky sa myslelo a boli sme o tom presvedčení, že vakcinácia je úplne bezpečná.” Aj keď vakcinológia nie je jeho hlavné pole profesionálneho záujmu, ako sám v článku priznáva, takúto vetu nemôže napísať žiaden lekár, ktorý sa venuje tejto problematike. Vedľajšie príhody vakcín sú popisované od začiatku ich používania. Môžeme ísť viac ako 200 rokov dozadu, pri aplikácii vakcíny proti pravým kiahňam dochádzalo k závažným reakciám, o ktorých je plno článkov a dôkazov. A v súčasnosti sú predsa niektoré závažné reakcie po očkovaní konkrétnymi vakcínami, ktoré boli vyhodnotené v príčinnej súvislosti už dlhé roky kontraindikáciami podania ďalších dávok alebo opatrnosti a uvádzajú sa v medzinárodných odporúčaniach ako postupy pri očkovaní, ako aj v SPC vakcín. Už aj z toho dôvodu nám musí byť jasné, že takéto znenie vety môže napísať iba ten, komu ide o senzáciu a konflikt, ako sme toho svedkami v médiách každý deň. Ani napriek pokročilému veku by pán profesor určite nikdy nenapísal ani: “Žiaľ, postupne sa objavovali správy, že vakcíny môžu navodiť tvorbu autoprotilátok…”, pretože tvorbu autoprotilátok môžu navodiť akékoľvek antigény, ktoré majú imunogénny potenciál, teda logicky sa musí pripustiť aj možnosť jednotlivých zložiek vakcín. Teda môžu to byť imunogény infekčného, ale aj neinfekčného pôvodu. Ale to, či dôjde k rozvoju autoimunitných procesov závisí od mnohých faktorov, je to rozhodne zložitejšia problematika. ASIA syndróm nie je žiadna horúca novinka. Odporúčam prečítať si celý článok, má iba 4 zrozumiteľne napísané strany, pričom v závere pán profesor Shoenfeld, uznávaná autorita na poli autoimunitnom, sám aktívne navrhuje používať tento syndróm, ktorý spočíva v kombinácii 4 rôznych klinických stavov, ktoré sú pomerne násilne spojené podľa veľkých a malých kritérií do jedného syndrómu, ktorý môžete nájsť aj ako „Shoenfeldov syndróm“. Po prečítaní publikácie mi ostal rozpačitý pocit. Prvý klinický stav je silikonóza (patologický stav navodený silikónovými prsnými implantátmi), konkrétne iba pri tomto stave chápem, že odstránenie príčiny (v tom prípade implantátu), znamená zlepšenie klinického stavu, čo patrí paradoxne k hlavným kritériám pre diagnózu syndrómu. Pri druhej jednotke – makrofágová myozitída – MMF (zápal svalov) sa popisuje, že tento klinický stav bol popísaný prvýkrát u identických dvojčiat a je veľmi zriedkavý. A sám autor uvádza vysvetlenie, že sa MMF vyskytuje veľmi zriedkavo oproti počtu podaných vakcín na celom svete preto, že sa vyskytuje väčšinou u geneticky vnímavých osôb s prítomnosťou HLA-DRB1 01. V závere: “U malej časti geneticky predisponovaných jedincov môže hliník indukovať tento syndróm.” Čiže genetika a možnosť, nie pravidlo. Ako si niekto iný dovolí zovšeobecňovať? Treťou jednotkou je Syndróm Perzského zálivu. Kontroverzný syndróm bol skúmaný u veteránov v rámci pôsobenia rôznych chemických, fyzikálnych a radiačných faktorov na týchto vojakov, vrátane očkovania 5 dávkami vakcíny proti antraxu. Oficiálne však dodnes nebola potvrdená výlučná príčinná súvislosť priamo ku skvalénu. A štvrtou skupinou je skupina klinických stavov vyvolaných adjuvanciami vo vakcínach (tzv. postvakcinačné príhody). Prof. Shoenfeld píše, že podobnú rolu zohrávajú aj adjuvanciá samotných infekčných mikroorganizmov (častí baktérií a vírusov), pretože aktivácia autoimunitných mechanizmov infekčnými agensami je bežná. Sám píše, že v ojedinelých prípadoch, podobne ako infekčné agens, aj vakcíny môžu indukovať výskyt autoprotilátok, zápalový proces a autoimunitné ochorenie. Podotýkam v ojedinelých prípadoch, podobne ako pri infekciách. Ale veď to je všetko roky známe. Vo vzťahu ku konkrétnym vakcínam sa môžu vzácne vyskytnúť konkrétne klinické stavy. S tým rozdielom, že napríklad imunitná trombocytopénia sa častejšie vyskytuje po prirodzenej infekcii než po podaní atenuovaných vírusov vo vakcíne. V literatúre nachádzame publikované prípady vzniku autoimunitného ochorenia (napr. lupus po očkovaní proti HPV), ale doposiaľ bolo popísaných len 6 prípadov, čo je v porovnaní s obrovským počtom podaných dávok vakcín naozaj málo prípadov. Určite nik, kto sa seriózne zaoberá problematikou očkovania nebude tvrdiť, že autoimunitné reakcie neexistujú a neboli popísané. Samotný ASIA syndróm je len v štádiu analýz, upresňovania pôvodu a definícií. Pán profesor Buc sedel na Imunologickom kongrese pred pár dňami v prvom rade na sekcii o vakcinológii, kde sme s kolegami prednášali o vedľajších príhodách po očkovaní v súvislosti s adjuvanciami. Sama som sa do pléna ako detský infektológ opýtala, či imunologická odborná spoločnosť akceptuje a najmä používa tento syndróm, ktorý je maximálne nehomogénny, nielen z pohľadu etiologického, epidemiologického ale aj z pohľadu príznakov a úplne odlišnej liečby. Nikto, ani pán profesor neodpovedal. Chcela som to vedieť hlavne pre seba, pretože ma to zaujíma, keďže sa venujem problematike vakcinológie v lekárskej praxi, nielen teoreticky. Ja som sa teda nič nové nedozvedela, hlavne, že samozvaní odborníci v tom majú jasno a šíria „osvetu“ na rôznych fórach.