Čo hovorí o očkovaní Deklarácia práv dieťaťa?

Ladislav:

Vážený pán profesor Dluholucký, natrafil som na internete na Vašu prezentáciu, v závere ktorej uvádzate zrejme citáciu nejakého dokumentu súvisiaceho z Deklaráciou práv dieťaťa. Keďže sa o túto oblasť zaujímam a poznám Dohovor o právach dieťaťa a s ním súvisiace dokumenty ako i implementačné správy k ľudsko-právnym dohovorom a nikde som takúto citáciu nepostrehol, prosím Vás o zaslanie takéhoto dokumentu, resp. zaslanie internetového odkazu naň.

Prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc.:

Na Vašu otázku týkajúcu sa práva dieťaťa na očkovanie v znení Deklarácie práv dieťaťa, ratifikovanej OSN možno dať odpoveď jednou vetou: Vyplýva to zo z celého jej textu. Bolo by to však asi zjednodušenie a preto si dovolím uviesť niekoľko skutočností, a ich výklad z priložených článkov Deklarácie: Ak je v Deklarácii základným zmyslom zaistiť všestranné “blaho” nesvojprávnemu subjektu (dieťaťu) všetkými zodpovednými zložkami (rodina, obec, štát, nadnárodné inštitúcie), a toto “blaho” má byť definované objektívnymi poznatkami poznania ľudstva je jasné, že nikto nespochybní povinnosti definované hlavne v článkoch 23 a 24, ktoré hovoria o zdraví. Ešte väčšia konkretizácia z hľadiska očkovania je v programe UNICEF (jeden z iniciátorov programu Zdravie pre všetkých v roku 2000), ktorý hovorí konkrétne o boji proti infekčným chorobám očkovaním. A bol to práve Summit UNICEF v Budapešti, kde sa deklarovalo právo dieťaťa na ochranu pred infekčnými chorobami očkovaním.

Avšak chcem zdôrazniť, že takáto konkretizácia (deklarovaná povinnosť očkovať) ani nie je potrebná – podobne ako nie je potrebné konkretizovať, že dieťa má byť “povinne” správne liečené pri zápale pľúc, alebo rodič má “povinne” zaistiť, aby mu dieťa nevypadlo z okna, či neutrpelo iný ťažký úraz pri zanedbaní opatery. Dnes je už všeobecne známy syndróm CAN (Child Abused and Neglected – týrané a zanedbané dieťa), pre ktorý má na rodičov svoje paragrafy aj trestný zákon. Nielen týranie, ale aj zanedbanie ochrany s následkami je trestné. Ak rodič nepodá dieťaťu naordinované lieky a ono zomrie, je z toho žaloba a trest. Je to analogické ako keby dieťa vážne ochorelo na infekčnú chorobu voči ktorej nebolo očkované. Nehovoriac o tom, že neočkované dieťa pri svojom ochorení ohrozuje aj iných svojou infekčnosťou. Obdobne by sme mohli spochybňovať aj povinnosť prevážať dieťa v autosedačke (pod hrozbou pokuty)- ako prevencia úrazu.

Snáď na vysvetlenie toľko. A prečo tomu akosi stále “nechceme veriť”? Jednoducho zrejme preto, že v našej dobre zaočkovanej detskej populácii sú chránené aj deti nezodpovedných rodičov tzv. kolektívnou imunitou. Prípadov, že by boli ohrozené, je teda minimum. A preto tu ešte nevzniklo tzv. precedens: Odsúdený rodič, ktorému pre odmietnutie očkovania ochorelo a zomrelo dieťa. Môžeme si byť istí, že sa to stane. Potiaľ sa chodí s džbánom po vodu…

Ešte dodám, že nie je možné očakávať, že Deklarácia práv dieťaťa bude expressis verbis uvádzať všetky úlohy, ktoré musia splniť rodičia, či štát v ochrane detí. Nie je možné písať, že je povinnosť podávať dieťaťu antibiotiká, ak ich má naordinované pre zápal pľúc. Ak však dieťa zomrie, pretože ich rodičia nedávali, sú títo trestne zodpovední za zanedbanie starostlivosti. Ak dieťa – dojča, nedostane primeranú výživu a zomrie hladom, je rodič trestne zodpovedný za to že zanedbal jeho výživu s následkom úmrtia. Trestný zákonník má na to príslušné paragrafy. A je dnes už pokutovaný rodič aj zato, že vezie v aute malé dieťa bez bezpečnostnej sedačky. Sedačka chráni dieťa pred ťažkým úrazom v prípade havárie. Očkovanie chráni dieťa pred závažnou infekciou a, naviac chráni aj ostatné deti v okolí pred nákazou (kolektívna ochrana). Je len vecou času kedy zomrie nezaočkované dieťa na danú chorobu preto, že ho rodič nedovolil očkovať a potom tu vznikne precedens. Potom sa o povinnosti (nie práve) rodiča voči svojmu dieťaťu asi prestane diskutovať.