Najčastejšie hľadané otázky
Je hliník vo vakcínach nebezpečný?
Pravdou je, že niektoré vakcíny obsahujú hliník vo forme ťažko rozpustných zlúčenín (hydroxid hlinitý, fosforečnan hlinitý). Hydroxid hlinitý je vo vakcíne kvôli tomu, aby zosilňoval účinok očkovacej látky. Zvyšuje imunitnú odpoveď na očkovanie. Alumíniové soli alebo dnes používané nové organické zlúčeniny sú aj v dnešných vakcínach. Táto látka je nevyhnutnou a často rozhodujúcou zložkou vakcíny, pretože je to práve ona, ktorá rozhoduje o imunitnej (žiaducej) odpovedi na antigén vakcíny.
Takéto látky sa nazývajú adjuvansy. Bez hydroxidu hlinitého by bola reakcia na očkovanie slabá, pretože látky, ktoré stimulujú tvorbu protilátok – antigény by prešli organizmom bez žiaducej reakcie nášho obranného imunitného systému. V súčasnej dobe sa v odborných lekárskych kruhoch venuje pomocným adjuvantným látkam veľká pozornosť.
Vďaka ním sa dá zvýšiť a predĺžiť účinok vakcín bez zbytočného zvyšovania množstva samotných špecifických antigénov. Isté je, že ak by sme týždeň jedli hliníkovým príborom, do tela by sa nám dostalo viac hliníka než po očkovaní.
Tolerovaný príjem potravou (podľa európskych predpisov na bezpečnosť potravín) je až 1mg/kg/týždeň, čiže u 10 kilového dieťaťa je to 10 miligramov za týždeň, čo nie je teda málo. Treba si uvedomiť, že vo vode a potravinách je hliník vo forme rozpustných zlúčenín, po resorpcii sa dostáva priamo do krvi. Absorbovaný hliník sa v plazme viaže na transferín a nízkomolekulové peptidy, čo uľahčuje jeho prestup hematoencefalickou bariérou do mozgu. Hliník sa ukladá v mozgu, kostiach, pečeni a semenníkoch. Vo vakcíne je vo forme ťažko rozpustných zlúčenín, takže voľný hliník sa nedostáva bezprostredne po pichnutí vakcíny ihneď do obehu a už vôbec nie vo veľkom množstve .
Dávka hliníka, ktorú ako adjuvans dostane dieťa s očkovaním je v pásme bezpečnosti. Možným rizikom je, ak sa podá vakcína, ktorá pri skladovaní zamrzla. V nej sa alumíniové adjuvans vyzráža a môže v mieste vpichu urobiť mierne bolestivé zatvrdnutie – to sa však bez následkov stratí.
Samotný hliník je „všadeprítomný“ prvok, ktorého koncentrácie v prostredí a vode sú v industriálnych oblastiach vyššie. Predpokladá sa, že patrí medzi tzv. stopové prvky. Toxicita tohto prvku nebola definitívne stanovená, isté známky potenciálnej toxicity prichádzajú do úvahy u pacientov so zlyhanými obličkami na dlhoročnej prístrojovej dialýze. Skúma sa stále jeho ukladanie v orgánoch v súvislosti s výskytom rôznych chorôb, ale aj tam sa nevydalo záväzné stanovisko, či hliník spôsobuje primárne poškodenie alebo sa až sekundárne vo vyššej miere ukladá už v poškodenom tkanive. Teda ako v otázke” či bolo prvé vajce alebo sliepka”.
Európsky liekopis určuje, že maximálne povolené množstvo hliníka v jednej dávke vakcíny je 1,25 mg. Nie je možné porovnávať túto hodnotu s hodnotami určenými pre podávanie potravou, vo forme infúzie alebo s maximálnymi hodnotami v pracovnom prostredí. Žiadna z vakcín, ktorá sa na Slovensku používa v rámci plošného očkovania, neobsahuje väčšie množstvo hliníka, ako je povolené európskym liekopisom. Viac informácií o hliníku vo vakcínach sa nachádza aj na stránke Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv.